KALICIVIRÓZA

Pacient s kalicivirózou prejavujúcou sa zápalom spojiviek a infektom horných ciest dýchacích.

Felínny kalicivírus (FCV) je celosvetovo rozšírený vírus a spolu s mačacím herpesvírusom je jeden z najčastejších pôvodcov ochorenia horných dýchacích ciest u mačiek. Kalicivirus zohráva úlohu aj pri chronickej gingivostomatitíde mačiek.

Ako sa vírus prenáša?

FCV je vírus spôsobujúci ochorenie iba u mačiek a mačkovitých šeliem. Na človeka a na iné domáce zvieratá prenosný nie je. Medzi mačkami sa šíri najčastejšie priamym kontaktom so slinami a výtokmi z nosa a očí infikovanej mačky. K prenosu môže dôjsť aj formou kvapôčkovej infekcie, ale aj pri zdielaní misiek, či pri vzájomnej starostlivosti o srsť mačiek. Vírus dokáže prežiť v prostredí až po dobu 1 mesiaca. Vo väčších mačacích kolektívoch sa stretávame so šírením kalicivírusu aj od bezpríznakových prenášačov. Väčšinou ide o mačky, ktoré prekonali akútnu fázu infekcie, nemajú prejavy ochorenia, no v ich tele nedošlo k úplnej eliminácií vírusu a ten často doživotne šíria v kolektíve a môže u nich dôjsť k vzplanutiu ochorenie.

Výtok z nosa je častým prejavom kalicivirózy najmä u mačiat.

Ako sa prejavuje kaliciviróza?

Nástup kalicivirózy môže mať zo začiatku nešpecifické prejavy ako spavosť, zvýšená teplota a znížený apetít. Priebeh infekcie je u každého pacienta iný, keďže vírus ľahko mutuje a mení tak svoje vlastnosti. Najčastejšie sa stretávame s naslednými prejavmi:

• infekcia horných dýchacich ciest sprevádzaná kýchaním, výtokmi z nosa a očí, žmúrením a zápalom spojiviek,

• bolestivé lézie na jazyku a slizniciach v ústnej dutine spôsobujúce odmietanie potravy,

• gingivitída a stomatitída,

• krívanie najmä u mladých zvierat z dôvodu vírusovej polyartritídy,

• zriedkavé je orgánové postihnutie a kožné zmeny v oblasti tváre.

Kalicivírus nemá štandardne fatálny priebeh a väčšine pacientov vieme pomôcť prekonať infekciu. Ak však dôjde k infekcií u veľmi mladého zvieraťa s inými pridruženými ochoreniami, môže dôjsť aj k úhynu tohto jedinca.

Ako diagnostikujeme FCV?

Skúsený veterinár vie vysloviť podozrenie na infekciu kalicivírusom už pri náleze typických príznakov, akými sú napr. lézie v ústnej dutine. Definitívna diagnostika a identifikácia pôvodcu infekcie je možná len prostredníctvom PCR vyšetrenia. Na klinike CatVet disponujeme in-house diagnostickým PCR prístrojom a FCV tak vieme jednoznačne diagnostikovať už v priebehu 2 hodín. Vzorka sa odoberá sterilnýmm tampónom sterom zo spojivky, nosa a ústnej dutiny.

Odber vzorky na PCR vyšetrenie.

Ako liečime FCV?

Základom terapie je podporná a symptomatická liečba. Väčšina pacientov potrebuje dostať hlavne lieky proti bolesti a zápalu a infúznu terapiu. Priebeh FCV infekcie často komplikujú sekundárne bakteriálne infekcie. Vtedy musíme siahať aj po antibiotickej terapií. Absolútne kľúčovým aspektom terapie je podpora apetitu. Ak nevieme dostatoč̣ný príjem potravy zabezpečiť kontrolou bolestivosti pacienta a farmakoterapiou podporujúcou apetít, je na mieste zavedenie kŕmnej sondy a pacienta dokrmovať. Podporiť imunitný systém vieme aj podanímm injekčných preparátov podporujúcich jednotlivé zloẓ̌ky imunitného systému. 

Ako chrániť mačky proti FCV?

Vakcinácia predstavuje zlatý štandard ochrany zdravia mačky proti kalicivírusovej infekcií. Očkovanie proti FCV je zahrnuté v jednej vakcíne, v tzv. trojkombinácií, spolu s felínnym herpesvírusom a panleukopéniou. Očkovať sa môžu zvieratá od 8. týždňa veku a základné očkovanie sa skladá z 2 až 3 dávok v 3-4 týždňových intervaloch. Následne sa zvieratá revakcinujú podľa životného štýlu a rizika infekcie v intervale 1-3 roky. Vakcinácia neochránii zviera na 100% pred infikovaním sa vírusom, ale výrazne znižuje závažnosť prejavov ochorenia. Keďže ide o vírus, ktorý veľmi ľahko mutuje, je náročné vytvoriť vakcínu, ktorá je rovnako efektívna proti všetkým variantom vírusu.

Dôležitým krokom v prevencií FCV je karanténa chorých a nových zvierat. Akékoľvek zviera so známkami ochorenia by malo byť izolované od zvyšku kolektívu a čím skôr vyšetrené veterinárnym lekárom. Dôležitá je aj dôkladná hygiena misiek a rúk, aby sme my, majitelia, neprenášali vírus do kolektívu. Po prekonaní ochorenia môžu mnohé mačky šíriť vírus po dobu 30 dní, niektoré až doživotne.