FIP – INFEKČNÁ PERITONITÍDA MAČIEK

Infekčná peritonitída mačiek (FIP- Feline Infectious Peritonitis) je celosvetovo sa vyskytujúce vírusové ochorenia mačiek. Ochorenie zapríčiňujú kmene felínneho koronavírusu (FCoV). Napriek tomu, že sa jedna o vírus z rovnakej čelade ako ľudský vírus spôsobujúci Covid-1 9, k prenosu felínneho koronavírusu na človeka nedochádza.

Vírus FCoV je infekčný len pre mačky a mačkovité šelmy. Cesta nakazenia je najmä oro-fekálna. Vírus mačky vylučujú trusom.

U mačiek sa najbežnejšie stretávame s felínnym enterálnym koronavírusom (FECoV). Ten spôsobuje pretrvávajúce hnačky, najmä u mladých mačiek žijúcich vo väčších skupinách. Po určitej dobe dochádza k reakcií imunitného systému, ktorý začne produkovať protilátky a klinické prejavy vírusovej infekcie sa zmiernia, alebo úplne vymiznú. U väčšiny mačiek nakazeným FECoV nedôjde k rozvoju ochorenia FIP. To, že je mačka testovaná s pozitívnym výsledkom na FECoV, ešte neznamená, že u nej dôjde k rozvoju FIP.

U  niektorých mačiek však dochádza k množeniu a následnej mutácií vírusu v bielych krvinkách a z primárne enterálnej infekcie sa stáva infekcia systémová. Dochádza tak k rozvoju ochorenia FIP.

Formy ochorenia FIP

Klinicky priebeh ochorenia FIP delíme do dvoch kategórií: suchá alebo mokrá forma FIP. Zaznamenane sú aj prípady, kedy sa u pacientov vyskytli obe formy ochorenia.

Mokrá alebo efúzivna forma

V  prípade mokrej formy FIP je u pacientov pozorovaná akumulácia efúzie (výpotku, tekutiny) v brušnej alebo hrudnej dutine. Títo pacienti prichádzajú k veterinárom často z dôvodu, že majitelia pozorujú zväčšené až nafúknuté brucho u svojej mačky. V prípade, že sa efúzia akumuluje v dutine hrudnej, pacient má sťažené dýchanie, netoleruje záťaž, alebo dýcha v neprirodzenom postoji s otvorenými ústami.

Suchá forma FIP

FIP môže napadnúť akýkoľvek orgán v tele pacienta. Preto sa ostatné formy ochorenia FIP, ktoré neprodukujú efúziu, nazývajú suchou formou. Klinické prejavy suchej formy sa rozlišujú podľa toho, ktorý orgán je ochorením postihnutý. U 30% pacientov so suchou formou FIP pozorujeme postihnutie očí, postihnutie mozgu a centrálneho nervového systému v ďalších 30%. Postihnuté však môže byť akékoľvek tkanivo v tele vrátane pečene, obličiek, čriev či kože.

Ako sa FIP u mačiek prejavuje?

Ako sme už spomenuli, najčastejšie si majitelia všimnú zväčšeného brucha u mačiek a celkovú zmenu správania. Najmä mladé zvieratá nie sú hravé, ako zvykli byť, zmenený je apetít. Medzi skoré prejavy ochorenia FIP patrí aj zvýšená teplota, nechutenstvo, zvýšená únava, spavosť až letargia, zvracanie, hnačka. Veľmi častým prejavom je aj ikterus (žlté zafarbenie kože a slizníc). V prípade postihnutia centrálnej nervovej sústavy je možné pozorovať neistú chôdzu a neprirodzený postoj, krvácanie v prednej očnej komore, slepotu, záchvaty pripomínajúce epilepsiu.

Všetky tieto klinické prejavy nie sú špecifické len pre FIP, ale vyskytujú sa aj pri iných ochoreniach, preto diagnostika ochorenia FIP nie je vždy jednoduchá a priamočiara.

Ako vieme FIP diagnostikovať?

Keďže žiaden z klinických prejavov nie je špecifický len pre FIP, často potvrdenie diagnózy predstavuje pre veterinárov veľkú výzvu. Nepomáha tomu ani fakt, že na diagnostiku FIP neexistuje jeden priamočiary test. Veterinári musia doslova poskladať diagnostickú skladačku a vysloviť podozrenie na FIP na základe laboratórnych nálezov, klinického obrazu pacienta a nálezov zo zobrazovacej diagnostiky.

Základom je hematologické a biochemické vyšetrenie krvi, RTG a USG vyšetrenie. V prípade výskytu efúzie v telesných dutinách má veľký význam odobratie vzorky tejto tekutiny a jej vyšetrenie. Efúzia má často typický vzhľad a biochemické zloženie. Vzorka efúzie je vhodná aj na PCR testovanie na prítomnosť koronavírusu.

V prípade suchej formy a neurologických prejavov musia pacienti podstúpiť MRI vyšetrenie mozgu, pri ktorom sa odporúča

vykonať aj odber mozgomiešneho moku na biochemické a PCR testovanie. Odkedy je v mnohých krajinách dostupná liečba, za diagnostickú sa považuje aj odpoveď pacienta na terapiu.

Možnosti terapie ochorenia FIP

Donedávna bola diagnóza FIP rozsudkom smrti pre mačacieho pacienta. Všetky formy terapie len spomalili priebeh ochorenia, avšak k uzdraveniu pacienta nedošlo. Z tohto dôvodu bolo odporúčané pristúpiť k eutanázií pacienta. Počas uplynulých 5 rokov došlo k výraznému posunu a výskumu možnej terapie tohto kedysi fatálneho ochorenia.

V súčasnej dobe už existuje viac možností terapie, ktoré dokážu FIP vyliečiť u viac ako 85% postihnutých mačacích pacientov. Úspešnosť terapie záleží aj od štádia, v ktorom sa s terapiou začne. Jednou z terapeutických možností je použitie antivirotika remdesivir, ktoré bolo používané pri terapií pacientov s ťažkým priebehom Covid-1 9. Druhou možnosťou je použitie lieku GS-441 524. Vo viacerých krajinách je už táto terapia legálne dostupná a prináša veľmi pozitívne výsledky pre pacientov s FIP. Počas terapie je dôležitý monitoring pacienta a podávanie aj podpornej a symptomatickej liečby. V Európskej únií je však použitie týchto liečiv obmedzované legislatívou jednotlivých členských štátov.

Ktoré mačky sú najviac ohrozené ochorením FIP?

Napriek tomu, že FIP sa môže rozvinúť u mačiek akéhokoľvek veku, najčastejšie sa s týmto ochorením stretávame u mladých zvierat. Takmer 80% diagnostikovaných prípadov sú mačky mladšie ako 2 roky. Ochorenie je častejšie pozorované u čistokrvných mačiek plemena Britská krátkosrstá, Bengálska, Birma, Ragdoll a

Maine Coon. FIP je častejšie u mačiek žijúcich v skupinách alebo koloniach. Preto pacienti často pochádzajú od chovateľov, alebo majú históriu pravidelnej návštevy mačacích hotelov, kde sa naraz stretáva väčší počet mačiek. V týchto podmienkach sa mačací koronavírus veľmi ľahko šíri medzi mačkami. Mnohé mačky, u ktorých sa FIP rozvinie sú v tom čase už umiestnené ako jediné mačky v domácnosti, ale pochádzajú zo skupín.

Ako redukovať výskyt ochorenia?

Napriek tomu, že ide o vírusovú infekciu, neexistuje vakcína, ktorá by mačky ochránila pred infekciou koronavírusom.

V chovných zariadeniach je veľmi obtiažne zbaviť sa vírusu, keď sa do chovu zaniesol. Rovnako je tomu v prípade mačacích hotelov. Preto je dôležité podniknúť kroky, ktoré pomôžu redukovať riziko prenosu na ďalšie zvieratá:

• Vyhnite sa chovu mačiek vo veľkých skupinách, nie je odporúčané mať naraz niekoľko vrhov mačiat.

• V prípade mačacích hotelov je vhodné vyberať taký hotel, kde sa ubytované mačky nestretnú naraz v jednom výbehu, nemajú šancu zdielať ani misky ani toalety.

• Eliminujte stres a dodržujte dobrú hygienu v chovnom zariadeni, dbajte na vyváženú a kvalitnú stravu a pravidelne berte svoje zvieratá na preventívne prehliadky.

• Udržujte mačacie toalety čisté, dostatočne vzdialené od misiek s vodou a potravou a pravidelne ich čistite a dezinfikujte.

• Minimálny počet toaliet pre skupinu mačiek je: počet mačiek+1 (pre 3 mačky: 3+1 = 4 toalety).

• Chovné mačky je lepšie držať v malých oddelených skupinách.

• Nechovať na mačkách a kocúroch, ktoré vyprodukovali potomstvo, u ktorého došlo k rozvoju ochorenia FIP.

• v prípade prepuknutia FIP u viacerých zvierat v chove, nie je odporúčané na týchto zvieratách ďalej chovať.